Včely ohrozujú najmä pesticídy, ich produkty môžu byť luxusom

Od opeľovania včelami závisí 5-8% svetovej poľnohospodárskej produkcie. Úbytok včely medonosnej by pravdepodobne viedol k vyšším cenám potravín a k problémom s ich dostupnosťou.

Hmyz a ďalšie zvieratá, ktoré pomáhajú opeľovať kvety sa nazývajú opeľovače. Na svete ich existuje s najväčšou pravdepodobnosťou až 200 000 druhov. Asi desatinu z nich tvoria rôzne druhy včiel. Medonosné patria medzi najefektívnejšie a najviac závislé od človeka.

Opeľovače sú zásadné pre produkciu asi 90 hlavných plodín, ktoré ľudia konzumujú – patria sem napríklad ovocie, jablká, hrušky, káva, mandle, avokádo, čučoriedky. Prvý problém s nedostatkom včiel medonosných teda je, že celkovo by bolo menej ovocia a zeleniny. „Tam môže produkcia klesnúť až o 30 až 70%,“ hovorí včelár David Turčáni z občianskeho združenia Včelí kRaj.

Na niektoré plodiny by ľudia bez opeľovačov mohli zabudnúť úplne, alebo by si ich nemohol dovoliť len tak hocikto. „To, čo musí byť opelené by bolo oveľa, oveľa drahšie,“ upozorňuje D. Turčáni. Nielen med sa tak môže stať exotickou pochúťkou. Za avokádový toast by tak mohli ľudia už o pár desaťročí platiť ako za kaviár.

Cena takejto pochúťky sa môže o niekoľko rokov vyšplhať aj na sto eur. Avokádo by sa v budúcnosti mohlo stať rovnakou vzácnosťou ako kaviár, ktorého cena sa pohybuje od stoviek až po desiatky tisíc eur za kilogram.

Ťažko dostupným tovarom by sa stali aj ďalšie potraviny, ktoré sa z ohrozených plodín vyrábajú. Typickým príkladom sú nápoje vyrábané z ovocia. „Od práce včiel závisí viac ako 4 000 druhov ovocia a zeleniny – medzi nimi aj jablká, ktoré sú hlavnou surovinou pri výrobe nášho sajdra,“ potvrdzuje Matúš Benža, Senior Brand manažér značky Lišiak zo sadu. „Ak sa situácia nezlepší, naši spotrebitelia si v plechovke alebo vo fľaši nenájdu nič iné ako čistú vodu.“ Značka vytvorila špeciálnu edíciu sajdrov s názvom Lišiak bez sadu, ktorá má ľuďom ukázať, ako bude nápoj chutiť vo svete bez včiel. Fľaše naplnila čistou vodou.

Ohrozené sú jablká, hrušky aj sajder. Osud včiel zaujíma aj firmy

Problémy včely medonosnej neohrozujú len výrobu typického včelieho produktu – medu. Menej opeľovačov v prírode znamená menej zeleniny a ovocia – a produktov, ktoré sa z nich vyrábajú, napríklad aj sajdru. Značka Lišiak zo sadu spustila v lete iniciatívu s názvom Sajder budúcnosti. Jej cieľom je upozorniť na problém a tiež pomôcť konkrétnymi krokmi. Výťažkom z predaja produktov Lišiak zo sadu podporí trojicu projektov Zóny bez pesticídov, Včelí kRaj a Mestské včely. Viac informácií na www.lisiakzosadu.sk.

Bez včiel by polia a sady neprestali rodiť. No ich výnosnosť by klesla. O koľko, to nie je jednoduché spočítať. Nie každá plodina je od opeľovačov závislá rovnako. „Samotná včela medonosná, latinsky Apis mellifera, sa stará o opeľovanie asi 14% poľnohospodárskych plodín, väčšina ostatných opeľovačov sú najmä čmeliaky a divoké včely,“ vysvetlil pre portál Metafact.io Francisco Sánchez-Bayo, spoluautor najrozsiahlejšej štúdie o význame hmyzu pre náš ekosystém. V reči čísel sú včely priamo zodpovedné za poľnohospodársku produkciu v objeme asi 235 až 577 biliónov amerických dolárov. To je dosť, no vo svetovom meradle zanedbateľné číslo.

Avšak „včelí pot“ živí ďalšie odvetvia – napríklad chemický, módny alebo farmaceutický priemysel. A tu už sú v hre oveľa vyššie sumy.

Netýka sa to len potravín

„Napríklad propolis (včelí tmel na báze živice, pozn. redakcie), by sme síce vedeli zbierať, tak ako ho zbiera včela zo stromov, ale bolo by to určite náročnejšie. Ten sa používa v medicíne, lebo má silný antibakteriálny a antimykotický účinok. To isté platí pre peľ, ktorý sa používa ako výživový doplnok. Potom včelí jed, protizápalový liek, napríklad na artrózu. A materskú kašičku ktorú robí iba včela – opäť sa používa do liekov a povzbudzuje imunitu. Takže ide najmä o liečivá a kozmetiku,“ vymenováva environmentalistka a včelárka Petra Ježeková z organizácie Živica.

Najväčšou hrozbou sú pesticídy

Niekoľko vedeckých štúdií poukázalo na súvis medzi záhadným miznutím včiel (syndróm, pri ktorom miznú celé úle má názov Collony Colapse Disorder) a novou generáciou poľnohospodárskych pesticídov, takzvanými neonikotinoidmi. Tie sa ukladajú v tkanivách postriekaných rastlín, odtiaľ sa dostávajú do hmyzieho organizmu, v ktorom pôsobia toxicky na centrálny nervový systém. Európska únia pred rokom zakázala vonkajšie používanie troch látok na báze neonikotinoidov.

„Kedysi boli pesticídy menej inteligentné,“ porovnáva Petra Ježeková zo Živice a vysvetľuje spôsob, akým také pesticídy zabíjajú. „Včela prišla na postriekané pole a zahynula. Dnes sú viaceré pesticídy systémové, prenikajú do tkaniva rastlín aj do peľu. To znamená, že včela príde, sadne si na kvet, pesticíd sa na ňu nalepí a ona s ním ide do úľa, ale keďže sa zmenil jej pach, ostatné včely ju do úľa nepustia a uhynie. Iný typ pesticídov prinesú včely s peľom do úľa a tam môžu spôsobovať úhyn včelích lariev.“

Firmám sa viac oplatí ekologizovať produkciu a výrobu

V júni tohto roka oznámili vývojári z Harvardskej univerzity, že uskutočnili prvý úspešný sólový let robotickej včely. 259 miligramov vážiace a len niekoľko centimetrov dlhé zariadenie má dva páry krídel, solárne panely, batérie a ovládaciu jednotku. Na to, aby zariadenie vzlietlo boli potrebné halogénové svetlá, ktoré emitovali trikrát viac energie než bežné slnečné lúče. „Let vonku je zatiaľ nemožný,“ konštatuje tím inžinierov.

„Predstavte si, koľko by ste ich museli vyrobiť, aby dokázali skutočné včely nahradiť? Koľko surovín a energie na ich výrobu by sa muselo vyťažiť?“ hovorí o plánoch s umelými včelami Petra Ježeková. „V Číne sú už oblasti, v ktorých ľudia opeľujú ručne, so štetcami a kupujú si peľ. Aby vedeli opeliť napríklad broskyňu. Príde im poštou balík s peľom, zoberú si štetec, vylezú na strom a opeľujú. Sú to oblasti, ktoré sú také znečistené, že tam včely jednoducho neprežijú, ani iný hmyz, nie iba včely. Ja si myslím, že je lacnejšie prírodu začať chrániť ako potom vymýšľať takéto opatrenia.“