Politická vyváženosť spravodajstva RTVS: Mika vs. Rezník

Rok s Rezníkom v telerozhlase

Pred viac ako rokom sa uskutočnilo verejné vypočúvanie a následné parlamentné hlasovanie, ktoré určilo nástupcu vtedajšiemu generálnemu riaditeľovi RTVS Václavovi Mikovi. Víťazom tajnej voľby poslancov sa na druhý pokus stal Jaroslav Rezník, ktorý do nového zamestnania nastúpil 2.8.2017.

Politológ Grigorij Mesežnikov pri hodnotení výsledku volieb riaditeľa RTVS naznačil, že favoritom koalície sa stal Rezník práve pre jeho ústretovosť voči vládnej moci. Ešte v roku 2015 nezisková organizácia Amnesty International zverejnila informácie, podľa ktorých TASR za Rezníka účelovo zvyšovala početnosť správ o SNS. Samotný predseda SNS Andrej Danko situáciu ani veľmi nezakrýval, keď v diskusnej relácii Braňo Závodský Naživo v Rádiu Expres povedal, že sa RTVS bude zaoberať až keď ju dostane „do správy“.

Všetky tieto a mnohé iné podozrenia sme pozorne sledovali, a keďže prešiel už pomerne dlhý čas od nástupu nového riaditeľa, rozhodli sme sa jeho pôsobenie zhodnotiť, a to cez analýzu početnosti správ o vládnych stranách v reláciách Správy RTVS a Rádiožurnál o 18:00. Primárne sme sa ale zamerali na kvantitu príspevkov so zmienkami o Slovenskej národnej strane. Zaujímalo nás, či zvolenie nového riaditeľa malo vplyv na intenzitu medializácie tejto strany, preto sme správy o koaličných stranách porovnávali za prvý rok pôsobenia súčasného riaditeľa a posledný rok pôsobenia predchádzajúceho riaditeľa.

Pre porovnanie sme okrem RTVS analyzovali aj hlavné spravodajské relácie v TV Markíza, TV JOJ, TA3 a Rádiu Expres.

Správy o politikoch rástli všade

Úvodom je potrebné poznamenať, že intenzita informácií o stranách SNS, Smer-SD a Most-Híd rástla za skúmané obdobie vo všetkých analyzovaných reláciách.

Vplyvom turbulentných politických udalostí sa objektívne zvýšil počet správ o každej vládnej strane (SNS najviac, Most-Híd najmenej). Čísla reflektujú mediálnu aktivitu (želanú, ale aj neželanú) každej politickej strany alebo jej predstaviteľov a sú dôležité len pre úvodnú orientáciu. Z pohľadu analýzy je zaujímavejšie rozdeliť zobrazený nárast správ o SNS z prvého grafu medzi všetky sledované relácie.

Najvyšší nárast počtu správ o SNS spôsobil primárne vysoký prírastok príspevkov v Rádiožurnále RTVS. Vysoko prevyšoval nárast správ o rovnakej strane v iných sledovaných reláciách.  Taktiež bol takmer jedenapolnásobne vyšší ako nárast Smeru-SD a asi päťnásobne vyšší ako pri Moste-Híd v rovnakej relácii.

Dôvod vysokého nárastu  správ o SNS v Rádiožurnále RTVS

Pri takom nepomerne vysokom náraste správ o SNS v Rádiožurnále by bolo možné predpokladať, že spravodajstvo verejnoprávneho rozhlasu bolo politicky nevyvážené v prospech národniarov. Údaje v analýze však ukazujú iné výsledky.Za prvý rok vedenia RTVS Jaroslava Rezníka mali jednotlivé vládne strany vo všetkých nami sledovaných reláciach rovnomerné percentuálne zastúpenie. Za výnimku môžeme považovať len nízky počet správ o Moste-Híd v Televíznych novinách o 19:00 v televízií Markíza, kde strana dosiahla len 17%.

Pre porovnanie, zobrazenie pomeru informovania o koaličných stranách za posledný rok pôsobenia manažmentu Václava Miku naznačuje nezrovnalosti v rozhlasovej inštititúcií RTVS. Rádiožurnál RTVS za Václava Miku publikoval o strane Most-Híd najviac informácii v pomere k ostatným koaličným partnerom. Zároveň o SNS je ich v porovnaní s ostatnými reláciami najmenej, približne o 5-9%.

Rovnako ako za pôsobenia Rezníka, tak za pôsobenia Miku ostáva podreprezentovaná iba strana Bélu Bugára a to v hlavnom spravodajskom programe televízie Markíza.Dôvodom nezvyčajného vysokého medziročného nárastu správ o Slovenskej národnej strane, vo vysielaní Rádiožurnálu RTVS, bolo nižšie zastúpenie tejto strany v príspevkoch z posledného roka za pôsobenia predchádzajúceho manažmentu telerozhlasu. Toto zistenie sa ale netýka televízneho spravodajstva. Správy RTVS na Jednotke si udržujú stabilný pomer informovania o vládnych subjektoch v rámci konkurenčných médií za oboch riaditeľov.

Otáčanie kormidla Rádiožurnálu

Pre kontrolu zistenia sme využili aj inú metódu vyhodnocovania, v ktorej sme namiesto počtu príspevkov pracovali s počtom zmienok o každej vládnej strane. Takýmto spôsobom môžeme pochopiť intenzitu pokrývania udalostí o každom politickom subjekte z inej perspektívy.

Vďaka dodatočnej analýze zmienok sme potvrdili trend výmeny na pozícii druhej najmedializovanejšej vládnej politickej strany (po Smere-SD). Za obdobie sledovaného roku súčasného riaditeľa sa ňou stala strana Andreja Danka, ktorá vytlačila Most-Híd vo väčšine médií na tretiu pozíciu. Výmena poradia spomenutých strán sa udiala v skoro všetkých sledovaných reláciach a ilustrovaná je „nožnicami“ medzi dvoma úsečkami na grafe.

Stalo sa tak aj v Rádiožurnále RTVS, v ktorom je ale rozdiel podstatne výraznejší. Znamená to, že zmena, aká nastala medzi dvoma analyzovanými rokmi, bola v tomto programe najdramatickejšia. Môžeme teda tvrdiť, že zmena riaditeľa RTVS síce veľmi neovplyvnila pokrývanie politických správ hlavného televízneho spravodajstva na Jednotke, ale Rádiožurnál RTVS vysielaný o 18:00, prešiel práve obdobím „otáčania kormidla“. Pričom súčasné nastavenie pomerov medzi informovaním o vládnych politických stranách je z pohľadu kvantitatívneho rozboru bez problémov.

Záver

V analýze sme hodnotili len početnosť zmienok a početnosť príspevkov so zmienkou o vládnych stranách bez emocionálneho zafarbenia odvysielaných správ. Napriek tomu môže intenzita komunikácie v sledovaných televíziách a rádiách napovedať niečo o zvýhodňovaní alebo potláčaní niektorých politických subjektov a ich stanovísk.

V relácii Rádiožurnál, vysielanej každý pracovný deň o 18:00 na Rádiu Slovensko, narástol počet zmienok o SNS v porovnaní s konkurenčnými médiami oveľa viac po nástupe Jaroslava Rezníka. Dôvodom tohto nárastu ale pravdepodobne nebolo favorizovanie SNS novým vedením rozhlasového spravodajstva, ale poddimenzovanie informovanosti o tejto strane v minulosti.

Metodika

Hodnotili  sme 366 dní od nástupu Jaroslava Rezníka (2.8.2017 – 2.8.2018) a posledných 366 dní pôsobenia Václava Miku (1.8.2016 – 1.8.217) v správach na RTVS a v konkurenčných televíznych a rozhlasových reláciách. Analyzovali sme intenzitu správ o koaličných stranách (SNS, Smer-SD, Most-Híd). Pre kontrolu záverov sme využili aj dáta o frekvencii zmienok o týchto stranách, nielen počtu správ, v ktorých sa objavilo kľúčové slovo každej politickej strany. Zmienka predstavuje jedinečný výskyt kľúčového slova v relácii. Príspevok predstavuje celú reportáž. Kľúčové slová sme použili vo všetkých mutáciách názvov sledovaných politických strán a podmienkou na započítanie príspevku bolo spomenutie konkrétnej politickej strany v hovorenej reči, nie len ako zobrazená politická príslušnosť respondenta v grafike televízií. Sledovaním vyváženosti informovania o vládnych stranách sme nezískali dôkaz o porušovaní objektivity.