medan.sk

sledujte nás:

Výber z 04.06.2013

Z ekonomiky


Slovenskí občania už pracujú len na seba
Až 105 dní pracovali tento rok Slováci na štát. V porovnaní s vlaňajškom sme tak na štát pracovali rovnako dlho. Slováci každý mesiac minú o päť eur menej ako v roku 2012. Národná banka Slovenska očakáva 0,7-percentný rast slovenskej ekonomiky v tomto roku. Ak bude rast menší, Slováci odpracujú pre štát ešte pár dní navyše.

Májový deficit bol o štvrtinu nižší ako pred rokom
Ministrovi financií Petrovi Kažimírovi sa plán darí plniť podobne, niekedy lepšie, ako v predchádzajúcich rokoch. A to napriek spomaľujúcej sa ekonomike. Na DPH štát doteraz vyzbieral z celoročného plánu 40 percent. Štát míňa v porovnaní s minulým rokom menej. Je tak aj pre okresanie druhého piliera.

Rezort chce cez dávky obmedziť prácu načierno
Štát už nebude sociálne dávky posielať nezamestnaným automaticky. Dávku získajú až po odpracovaní niekoľkých hodín týždenne v prospech verejnosti, inak zostanú bez peňazí od štátu. Týkať by sa to malo ľudí, ktorí sú bez práce dlhší čas. V súčasnosti je bez práce dlhšie ako šesť mesiacov približne 300–tisíc ľudí.

Účtu chýbajú jasné pravidlá
Smer chce sťažiť založenie spoločnosti s ručením obmedzeným. Od októbra bude treba na založenie firmy dať aspoň päťtisíc eur na bankový účet. Návrh ministerstva spravodlivosti ráta s tým, že účet zriadi zakladateľ eseročky. No už nehovorí, čo bude s peniazmi ďalej. Návrh zákona presne nehovorí, komu patria peniaze na štart firmy, kým sú blokované na účte.

Z domova


Opozícia sa dohodla
Bratislavské krajské predsedníctvo SDKÚ-DS schválilo návrh Koaličnej zmluvy medzi SDKÚ, KDH, Mostom-Híd, SaS, SMK, OKS a Stranou zelených. Návrh sa týka jesenných župných volieb. Súhlasilo aj s návrhom prerozdelenia poslaneckých mandátov. Šéf SDKÚ Pavol Frešo vyzval ostatné regionálne zväzy, aby neuzatvárali koalície so Smerom-SD.

Zmena by mala platiť od januára 2014
Plán Zákonníka práce, ktorý k výpovedným dôvodom pridá dôchodkový vek, by sa mohol dotknúť aj seniorov pôsobiacich vo vysokých štátnych a verejných funkciách. Otázne je, či ich štát ako zamestnávateľ naozaj z práce prepustí, keďže mu to zákon nedá ako povinnosť. Rezort práce si od zmeny sľubuje uvoľnenie pracovných miest pre mladých.

Cieľom štúdie je posúdiť realizovateľnosť stavby
O pár rokov začne štát budovať rýchlostnú cestu naprieč juhom stredného Slovenska od Zvolena až po Šahy. Peniaze na rýchlocestu R3 by mali ísť zo štátneho rozpočtu a značnou časťou prispejú eurofondy. Národná diaľničná spoločnosť už vyhlásila verejnú súťaž na vypracovanie štúdie realizovateľnosti.

Vážny plánuje podporiť slnečné panely
Peniaze z Bruselu použijeme na slnečné panely na strechách. Taká je predstava podpredsedu vlády Ľubomíra Vážneho o podpore fotovoltickej elektriny. Domácnosti by tak mohli požiadať o dotáciu na slnečný panel zhruba vo výške 1 500 eur. Vážny chce získať na podporu fotovoltiky 100 miliónov eur.

Zo zahraničia


Pokles priemyslu sa zmierňuje
Očakávania pre priemysel v eurozóne sú skeptické. Je tak i napriek tomu, že v máji sa pokles v Nemecku i vo Francúzsku mierne oslabil. Index nákupných manažérov sa tam nachádza pod hranicou 50 bodov. V Nemecku bol ukazovateľ objednávok najvyšší od februára. Aktivita francúzskeho priemyslu sa už piaty raz za sebou oslabovala.

Erdogan protesty neuznáva
Turecký premiér Tayyip Erdogan si verí. Pouličné zrážky, ktoré sa vyžiadali popri stovkách ranených, tisícoch zatknutých už aj prvú ľudskú obeť, ho neprinútili zmeniť program. Pred odletom odmietol úvahy o začínajúcej sa Tureckej jari. K protestom sa pridávajú aj odbory. Na protest proti zásahu vlády.

Ústavný súd námietky poslancov neuznal
Cirkevné reštitúcie v Česku odobril Ústavný súd. Súd vyškrtol len formuláciu, že majetkové vyrovnanie s cirkvami je spravodlivé. Zrušenie zákona požadovalo na podnet Vecí verejných 18 senátorov i poslanci za KSČM a sociálnu demokraciu. Cirkvi a náboženské spoločnosti dostanú nehnuteľný majetok v hodnote 75 miliárd českých korún.

Švajčiarska vláda urobí malý ústupok
Švajčiarska vláda chce pomocou zmeny legislatívy obmedziť bankové tajomstvo. Ak ju banky uznajú za vhodnú, americkým úradom budú môcť zverejniť údaje o stavoch účtov amerických klientov. Nie ich však identifikovať podľa mena. Bern sa chce vyhnúť vyšetrovaniu finančných domov kvôli bohatým Američanom, ktorí si tu ukrývali peniaze.