Uhorkovú sezónu vo verejnoprávnom spravodajstve rozvírila politika

Počas letných mesiacov zaplavujú spravodajstvo ľahké, nekonvenčné či dokonca bizarné správy. Na označenie tohto obdobia sa preto ustálilo slovné spojenie „uhorková sezóna“, resp. anglický ekvivalent „cucumber season“ alebo „silly season“, ktorý po prvýkrát, už v roku 1861, použil londýnsky týždenník The Saturday Review. Uhorkovej sezóne sa pritom nevyhýbajú ani verejnoprávne médiá. Ich prázdninové vysielanie tak býva o čosi viac zaplnené správami z kultúry či témami národnostných menšín.

Spoločnosť NEWTON Media sa rozhodla podrobnejšie pozrieť na hlavné spravodajstvo verejnoprávnych médií na Slovensku a v Českej republike. Konkrétne, analyzovala televízne relácie Správy RTVS a Události na ČT1 počas letných mesiacov júl a august 2017. Detailnejšie sa pozrela na územné zameranie spravodajstva, jeho tematickú štruktúru, medializáciu politikov, aktivitu redaktorov a tiež na sociálne siete ako zdroje informácií.

Počet odvysielaných príspevkov a ich minutáž 

Letné Správy RTVS odvysielali počas leta dokopy 1 581 príspevkov s celkovou minutážou 49 hodín a 41 minút. Priemerná dĺžka jednej reportáže bola takmer dve minúty. České Události odvysielali o čosi menej príspevkov ako slovenské Správy RTVS, a to 1 555 správ. Rovnako kratšia bola aj ich celková minutáž (45 hodín a 44 minút). Priemerná dĺžka jednej reportáže v Událostiach bola 1,75 minúty.

Najdlhšie reportáže odvysielala ČT1. Presnejšie, najviac vysielacieho času si vyslúžila reportáž o výročí rozdelenia Československa (13 minút a 35 sekúnd). RTVS venovala najväčší časový priestor teroristickým útokom v Katalánsku (7 minút a 46 sekúnd).

Lokalizácia spravodajstva

Z pohľadu lokalizácie príspevkov mali obe verejnoprávne spravodajstvá približne rovnaké podiely domácich a zahraničných správ. Zahraničné spravodajstvo tvorilo v priemere 1/3 všetkých odvysielaných príspevkov, a to či už v ich počte alebo celkovej minutáži.

Tematika

České a slovenské verejnoprávne spravodajstvo počas leta 2017 tvorili najmä tri témy: agrosektor a životné prostredie, politika a kultúra. Oblasti zaujímavé mimo letného obdobia ako hospodárstvo, zdravotníctvo či školstvo boli odsunuté na nižšie priečky, hoci nie úplne na okraj pozornosti.

V českých Událostiach počas sledovaných mesiacov tematicky viedol agrosektor so životným prostredím. Obsah reportáží tvorili najmä informácie o počasí a jeho vplyve na poľnohospodárstvo, no široko medializované boli aj spomienky na veľké povodne spred 15 rokov. K vyššej publicite témy významne prispeli aj správy o africkom more ošípaných, ktorý zasiahol okres Zlín.

V Správach RTVS sa najviac venovali kultúre. Príspevky referovali o najrôznejších kultúrnych podujatiach, no letné mesiace boli bohaté aj na viaceré výročia historických udalostí od príchodu sv. Cyrila a Metoda, cez Deklaráciu o zvrchovanosti SR, vpád varšavských vojsk až po SNP, o ktorých sa televízia taktiež zmieňovala.

Politika skončila v oboch spravodajstvách hneď na druhom mieste, no išlo prevažne o zahraničné témy (Události: 61 %; Správy RTVS: 71 %), ktoré sa primárne zaoberali vzťahmi medzi USA a Severnou Kóreou či Ruskom, summitom G20, politickou situáciou vo Venezuele a Brexitom.

Korupcia a kauzy sa objavovali vo verejnoprávnom spravodajstve najmä v druhej polovici leta. Na Slovensku išlo primárne o  kauzu eurofondov na ministerstve školstva a na ňu nadväzujúcu koaličnú krízu. Tú si všimli aj české Události, ktoré jej venovali čosi viac ako 7 minút. V Správach RTVS tvorili vládne spory 1 hodinu a 23 minút vysielacieho času. V Českej republike si vyslúžila pozornosť kauza Čapí hnízdo, do ktorej je zapletený Andrej Babiš.

Obe spravodajstvá sa výrazne líšili vo výbere tém úvodných reportáží. Zatiaľ čo na Slovensku otvárali reláciu najmä príspevky o korupcii či kauzách, prvé reportáže našich západných susedov sa venovali hlavne práci, sociálnym veciam a rodine.

Politici 

Komparácia verejnoprávnych spravodajstiev ukázala, že politikov vo väčšej miere zmieňovala RTVS. Spomedzi nich viedol v slovenskom verejnoprávnom spravodajstve premiér Robert Fico (90 príspevkov). V českom spravodajstve si prvé miesto vybojoval Donald Trump (67 príspevkov), ktorý sa v Správach RTVS umiestnil na druhom mieste (79 príspevkov). Český predseda vlády Bohuslav Sobotka skončil druhý (47 príspevkov).

Redaktori 

Spomedzi jednotlivých redaktorov Správ RTVS priniesol najviac reportáži (resp. najviac vstupov) Marek Marušiak. Za ním nasledovali jeho kolegyne Jana Obrancová a Barbora Školoutová. České Události obsahovo najviac napĺňal Martin Řezníček a ďalší spolupracovníci: Josef Kvasnička, Katarína Sedláčková, Václav Černohorský a Lukáš Mathé.

Sociálne siete ako zdroj informácií 

Vzhľadom na pretrvávajúci boom sociálnych sietí Twitter a Facebook sa spoločnosť NEWTON Media pozrela aj na ich využívanie ako zdroja informácií vo verejnoprávnom spravodajstve. Zatiaľ čo statusy z Facebooku boli viac citované, resp. parafrázované v spravodajstve RTVS, Twitteru sa viac darilo v Událostiach. Dve tretiny citovaných alebo parafrázovaných tweetov v slovenskom a 56 % v českom spravodajstve patrilo americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorý je svojim tweetovaním neslávne známy.