medan.sk

sledujte nás:

R. Slobodník: niektorí moderátori iba „hádžu loptičky“, ako divák si z väčšiny diskusií neodnášam nič

Z času na čas položíme zopár otázok o médiách ľuďom, ktorí zaujali redakciu Medan.sk. Dnes odpovedá Radovan Slobodník, bývalý moderátor diskusnej relácie O päť minút 12. Dnes pôsobí ako manažér pre média v stavebnej sporiteľni a spolupracuje s Fakultou sociálnych vied UCM v Trnave.

pytamesa

Boli ste moderátorom politickej diskusie O 5 minút 12, bola to vaša profesionálna túžba alebo vás oslovila STV? Ako ste sa dostali na pomerne horúcu novinársku stoličku?

Moja cesta k moderátorskej stoličke v O 5 minút 12 bola lemovaná predošlými novinárskymi a moderátorskými skúsenosťami. Do STV som sa dostal cez klasický konkurz a kamerové skúšky. Keďže som predtým 4 roky pôsobil v rádiovom prostredí, mal som skúsenosti s moderovaním. Vtedajšie vedenie redakcie spravodajstva si ma ako pomerne mladého vybralo na moderovanie spravodajsko-publicistickej relácie Správy a komentáre. Popri tom som moderoval rôzne špeciály spravodajských programov a tiež diskusné relácie. Po dvoch rokoch prišla ponuka, aby som prevzal moderovanie hlavnej politickej diskusnej relácie O 5 minút 12. Dohodli sme sa na zmene vizuálu aj celkovej dramaturgie relácie. Moderovať som začal v auguste 2009. Či to bola profesionálna túžba? Pri rozhodovaní sa, či ponuku prijať, som si uvedomoval, že pôjde o náročné a tŕnisté obdobie v mojom živote. Napriek tomu vyhrala možnosť realizovať sa v programe, ktorého hosťami boli významní politici, a rovnako uplatniť svoje dovtedajšie skúsenosti. A samozrejme, profesionálne sa posunúť ďalej.

Moderátori tejto diskusie sú kritizovaní pomerne často. Aké kritéria ste mali sám pre seba. Čo z vášho pohľadu bola dobre odvedená práca? Čo ste vnímali ako neférovú kritiku?

Začnem od konca. Ako neférovú kritiku vnímam najmä diskusie v rôznych online denníkoch. Postupne som sa naučil ich nečítať, pretože zbytočne odoberajú energiu a pritom nestoja za to. Diskutuje v nich väčšinou 5 až 10 tých istých ľudí, ktorí si potrebujú riešiť svoje komplexy kritikou niekoho iného. Ale samozrejme, každý máme právo na názor a nikdy som ho nikomu nebral. Kritiku všetci potrebujeme, ale musí byť podložená faktami a nie domnienkami a pocitmi. A už dávno som sa naučil, že k srdcu si beriem iba kritiku zainteresovaných a fundovaných ľudí, ktorí ma dokážu svojim kritickým postojom posunúť dopredu. Čo sa týka kritérií, ktoré som si stanovil sám pre seba… Mal som vždy záujem, aby žiadna relácia neskĺzla do klišé. Aj dnes som smutný z mnohých moderátorov diskusných programov, ktorí diskusiu nevedú a doslova iba „hádžu loptičky“ slovami: „Ako na to reagujete, pán XY?“ Vždy som sa snažil byť na diskusiu pripravený a naštudovať si danú tému. Raz sa to podarilo viac, inokedy menej. Niektorí tzv. „mediálni analytici“ mi vyčítali servilnosť. Žiadnemu politikovi som sa nikdy nepodlizoval, ani so žiadnym neudržiaval nijaké priateľské vzťahy. So žiadnym z politikov si netykám, so žiadnym nechodím na kávičky a ani žiadneho z nich nepovažujem za svojho kamaráta. Diskusia vo verejnoprávnej televízii by však mala byť korektná, slušná a najmä založená na faktoch. Takto bola za mojich čias stanovená dramaturgia a celkové vyznenie relácie. A ja osobne nie som typ moderátora, ktorý rád skáče do reči a v diskusii útočí. To je skôr úloha komerčných médií. O každej téme (aj pre politika nepríjemnej) sa dá diskutovať slušne a korektne.

Výber hostí a tém je na zodpovednosti dramaturga? Kedy ste sa ako moderátor dozvedeli, kto bude hosť nedeľnej diskusie? Mali ste v tom čase zázemie poradcov na jednotlivé témy, prechádzali ste si s kolegami otázky pre hostí?

V čase, keď som reláciu O 5 minút 12 moderoval ja, jej tím tvorili dvaja ľudia – moderátor a dramaturg. Výber hostí vždy závisel od aktuálnej témy daného týždňa. Niekedy sme ešte v piatok predpoludním nevedeli, ktorý politik v nedeľu príde do štúdia. Napokon sa však vždy všetko stihlo. Samotné oslovovanie hostí a ich výber bol na zodpovednosti dramaturga, avšak vždy po dohode so mnou. Snažili sme sa hľadať zaujímavé a atraktívne dvojice, ktoré sú zárukou úspechu a kvality diskusie. Čo sa týka poradcov pre jednotlivé témy – takmer vždy som si musel poradiť s prípravou sám. Kolegovia – redaktori zo spravodajstva, ktorí sa venovali špecifickým témam, však nikdy nemali problém mi poradiť alebo diskutovať o témach, ktoré budú predmetom nedeľnej diskusie. Predsa len, z tlačových konferencií a permanentného venovania sa danej téme, vedeli viac a mohli mi poskytnúť detailnejšie informácie. Vždy som však závidel Václavovi Moravcovi v ČT, ktorý pri príprave Otázok spolupracuje s tímom kvalifikovaných profesionálov, ktorí mu pripravujú rešerše daných tém. Tento trend na Slovensko zatiaľ nedorazil. A je to obrovská škoda, pretože vtedy by diskusie aj vo verejnoprávnych médiách nabrali šmrnc a boli by kvalitnejšie.

Sledujete akým vývojom prešla od vášho odchodu diskusia O 5 minút 12. A zmenilo sa na nej niečo okrem moderátora? Aký je váš postreh?

Politiku doma aj vo svete sledujem naďalej, ale už iba ako divák. Čiže už nemožno hovoriť o intenzívnom kontakte, iba o pozorovaní. A keďže na Slovensku politike rozumie každý :), tak aj ja si občas zanadávam. Ak by som mal hodnotiť vývoj relácie O 5 minút 12, pozerám sa na ňu z dvoch hľadísk. Jednak ako bývalý moderátor a jednak ako pedagóg na vysokej škole, ktorý pripravuje budúcich politológov z hľadiska komunikácie. Niekedy mi študenti povedia, že úroveň súčasných politických diskusií v médiách je už „podúroveň“. Výber tém, hostí, spracovanie, dramaturgia sa nemôžu porovnávať so zahraničím. Na Slovensku nám bohužiaľ chýbajú moderátorské osobnosti v tejto oblasti. Je smutné, že vo verejnoprávnej televízii sa moderátori hlavnej politickej diskusie striedajú ako hokejisti počas zápasu. A ešte smutnejšie je, že výmena nesúvisí s ich kvalitami, ale s niečím iným.

Nie sú všetky televízne diskusie len propagandou? Teda najviac z nich vyťažia politici. Majú ešte zmysel pre divákov?

Na Slovensku sa od televíznych politických diskusií upúšťa. Pre komerčné médiá nie sú atraktívne. Pre verejnoprávne médium by však mal byť takýto typ programu aj do budúcnosti vlajkovou loďou. Súhlasím, že z diskusií v médiách politici ťažia, ale či najviac, to by som nedokázal tvrdiť. Ak je moderátor dostatočne silným partnerom v diskusii, aj politik sa môže zapotiť. Relácia by mala byť v prvom rade pre diváka či poslucháča. On by si z nej mal odniesť najviac. Bohužiaľ musím konštatovať, že v súčasnosti si ako divák z väčšiny diskusií neodnášam nič – iba si zopakujem, čo som si počas týždňa prečítal alebo vypočul. Politické diskusie budú mať pre diváka zmysel vtedy, ak nadobudnú vážnosť v spoločnosti a ich značka bude pre každého zárukou objektivity a korektnosti.