medan.sk

sledujte nás:

Nepripraviť sa na diskusiu? Hrubosť!

Moderátor či moderátorka plnia v diskusii viacero úloh. Aby zaistili plynulosť komunikácie, musia úspešne spojiť úlohu inštitucionálnu, interaktívnu a úlohu súkromného účastníka diskusie. Ako inštitucionálni sprievodcovia mediálnym produktom striedajú rôzne druhy otázok a usmerňujú odpovede hostí na otázky seba a poslucháčov. Moderátorova inštitucionálna a interaktívna úloha sa spájajú v jednej z jeho najdôležitejších činností – v rekonštrukcii odpovedí a otázok. Moderátor/-ka jasne a stručne formuluje vyjadrenia účastníkov a účastníčok komunikácie. Redakciu medan.sk nedávno zaujala bakalárska práca Zuzany Jakubkovej o funkcii moderátora/-ky rozhlasovej a televíznej diskusie. Rozhodli sme sa s ňou na túto tému krátko porozprávať.

 

Od čoho závisí charakter a kvalita dobrej diskusnej relácie?

Akýkoľvek mediálny dialóg je dialóg verejný. Diskusné relácie rozhlasu a televízie na tejto premise dokonca samoúčelne stavajú. Tým pádom je ich téma výsledkom dopytu publika. Mediálna verejnosť kladie otázku a účastníci mediálnej komunikácie by na ňu mali odpovedať. To si žiada relevantných hostí z oblasti danej témy a moderátora s primeranými sociálnymi a komunikačnými zručnosťami.

 

V čom sa musí líšiť prístup moderátora/-ky pri rozhlasovej a pri televíznej diskusii?

Rozhlas ako médium vynímame prísluchovo – ľudia pri jeho počúvaní zvyčajne robia iné, primárne aktivity a často nevenujú pozornosť niektorým segmentom mediálneho produktu. Moderátor by preto mal častejšie dbať na plasticitu produktu – zdôrazňovať, o akú reláciu ide, kto je hosťom, akú tému riešia, aké zatiaľ padli názory, stanoviská a otázky. Poslucháč situáciu v štúdiu nevidí a často ju ani nepočúva, preto ju treba dokresľovať.

Televízia si už z princípu vyžaduje väčšiu pozornosť diváka. Moderátor nevedie diskusiu v komornom kruhu okolo mikrofónu, ale – zvyčajne – pred publikom v samotnom televíznom štúdiu a pred televíznym štábom ako takým. Je vystavený väčšiemu počtu rušivých elementov, musí sa o to viac sústrediť.

 

Nakoľko je potrebná rozhľadenosť moderátora/-ky v téme?

Informovanosť moderátora je jedným z kľúčových elementov diskusie určenej verejnému publiku. Zabraňuje zmätočným momentom, prílišnému odbiehaniu od témy. Hostia aj diváci diskusie vkladajú do relácie minimálne časovú investíciu a je vyslovene hrubosťou moderátora, ak sa vopred nepripraví na tému a nezistí si o hosťoch čo najviac. Hostia relácie – ak ich je viac – často vedú dvojokruhovú komunikáciu – medzi sebou navzájom a medzi sebou a publikom. Pri takejto rozštiepenosti pozornosti je prirodzené, že sa občas nevyslovia tak, aby ich pochopil neznalec ich odboru alebo ich práce. Úlohou moderátora je doplniť tieto neobjasnené vyjadrenia, prípadne požiadať hosťa o ich vysvetlenie.

Prirodzene, úlohu „kráčajúcej encyklopédie“ na hostí alebo tému môže napĺňať tím ľudí v zákulisí relácie, ktorí komunikujú s moderátorom cez mikrofón v uchu. Táto praktika sa využíva v populárno-vedeckých vzdelávacích reláciách, kde moderátor buď komunikuje so svetovými vedeckými špičkami, alebo v prípadoch, kedy pokrývajú veľmi široké spektrum tém (napríklad britská panelová relácia QI s moderátorom Stephenom Fryom).

 

Aký je vzťah moderátora/-ky s hosťami a hostkami diskusie a aký s tými, ktorí diskusiu sledujú či počúvajú?

Moderátor a hostia sa v rozhlasovej a televíznej diskusii nachádzajú v uzavretom komunikačnom modeli. Ich úlohy sú pevne dané a nemenné – moderátor má hlavnú úlohu (iniciovať otázkami hosťovu reakciu) a hosť úlohu vedľajšiu (odpovedať na moderátorove podnety).

Vzťah moderátora s publikom je pestrejší. Buď čelí jednému pasívnemu publiku – na druhej strane prijímačov – alebo pracuje s aktívnym publikom v štúdiu a pasívnym publikom, ktoré sedí doma. V tom druhom prípade môžu v štúdiu nastať komunikačné situácie, ktoré pasívnemu publiku unikajú. Napríklad v rozhlasovej diskusii začne jeden z hostí predvádzať pantomímu. Moderátor sa vtedy vracia k úlohe „vykresľovača“ scény, ktorý doplní pasívnemu divákovi komunikačnú situáciu.

Moderátor síce komunikuje v týchto typoch mediálnych produktov najmä s hosťami, ale najväčšiu zodpovednosť má k správnemu „preloženiu” diskusie do jazyka, ktorému publikum bezprostredne a jednoznačne porozumie.

 

Aké chyby najčastejšie robia moderátori/-ky?

Zo samotnej definície mediálnej diskusie vyplýva, že moderátor aj hosť môže spraviť len jednu chybu – diskusiu opustiť pred jej dohodnutým ukončením. To vidíme častejšie na strane hostí, keď sa po prvej otázke zdvihnú, strhnú si mikrofón a bežia preč.

 

Dá sa hovoriť o nejakých trendoch pri súčasných diskusiách?

Komerčné rozhlasové stanice majú sklon ísť po ľahšie stráviteľných témach, ktoré sú menej informačne hutné. Čo nové nahral aký spevák a pustíme si pesničku a ešte jednu a dovidenia. Verejnoprávne okruhy stavajú na hlbší a exaktnejší prienik do tematiky.

Televízne diskusie majú vo všeobecnosti tendenciu byť lákadlom pre politikov na vlastnú sebaprezentáciu, čo vedie k istému odklonu od faktografickej stránky diskusie.

 

Kto je podľa Vás v súčasnosti dobrý moderátor/dobrá moderátorka v televíznych a kto v rozhlasových diskusiách?

Ako som spomenula, ich výkon variuje od epizódy k epizóde. Rozhlasoví si zvyčajne držia úroveň, zatiaľ čo televízni moderátori raz hviezdia a inokedy s témou a hosťami hrozne zápasia.