medan.sk

sledujte nás:

Marián Balázs: Stranícka kolonizácia médií …

Marián Balázs je voči médiám kritický. Založil si svoje online médium s názvom Global magazín, kde ponúka kritické myslenie a preto zaujal. Odpovedal nám na dve otázky, ktoré sme následne rozvinuli do ďalších dvoch.

 pytamesa

 

 

Máte pocit, že vás obsah v slovenských médiách manipuluje?

Obsah v slovenských médiách mňa osobne nijak nemanipuluje. Ale mnohí, ktorí celkom prirodzene nemajú mnohé informácie, v čase pohodlnej konzumnej kultúry zostávajú ovplyvnení podsúvaním nepravdivých a inak zmanipulovaných informácií. Manipulácia je v slovenských médiách veľmi častá. Tu mi napadá: Keď v prezidentskej kampani Robert Fico permanentne obviňoval pána Kisku zo scientológie, odrazu RTVS odvysielal dokument o scientológii, samozrejme veľmi negatívny. Kam sme sa to dostali, že riaditeľ verejnoprávnej televízie takto slúži strane a vláde? Mečiarizmus pokračuje v klonovanej podobe.

Politické televízne diskusie – sú aj škodlivé? Myslím na to, že málo pomáhajú samotnej politike, naopak nahrávajú politickému marketingu.

Ak by politické televízne diskusie boli skutočne vecnými diskusiami o riešeniach, ak by boli vecnými konfrontáciami pohľadov, riešení, ideí, či politických filozofií, boli by osožné. V skutočnosti sa však pre viacerých politikov stali nástrojom politického marketingu. Nehovoriac o tom, že poniektoré médiá sú cez vlastnícke zázemie, ekonomické záujmy či osobné vzťahy prepojené s politickou sférou a tak sa politika neraz mení na mediálne dohody.

Môžete byť konkrétnejší?

Stačí sledovať, ako pán Bielik v TA3 neskrývane hrá za Smer. V poriadku, nech má svoj názor i politický postoj, veď aj on je občan-volič. Ale v televíznom štúdiu by mal byť profesionál. A to neplatí len o ňom. Takto sa diskusné relácie míňajú svojej podstate a menia sa na politickú kampaň.

Teda podľa vás, nie všetky médiá sú objektívne?

Žijeme v ére straníckej kolonizácie médií, keď nejedny médiá slúžia politickým silám a ekonomickým skupinám s aktuálne vymedzeným cieľom. V prípade politických elít sa médiá stávajú ich komunikačným nástrojom v dvoch rovinách: smerom k voličom a smerom k ekonomickým elitám. Tak sú médiá na jednej strane prostriedkom politických elít na odkazy masovému publiku a zároveň sú prostredníkom medzi politickými a podnikateľskými elitami a nástrojom i priestorom ich interakcií.

Počas prvej vlády Roberta Fica viaceré príspevky verejnoprávnej STV vykazovali znaky cenzúry a v nejednom prípade STV nezakrývane vytvárala priestor na propagandu pre politikov vládneho Smeru, či sa stala takpovediac platformou jeho politiky a názorov. Ataky voči médiám viedli k opatrnosti a sterilnosti, autocenzúre i poddajnosti médií a žurnalistov. Dnes sa situácia opakuje. Inštruovanie novinárky denníka Pravda ministrom vnútra, kľuky premiéra Fica či fotky jeho odhalenej hrude a bielikovská moderátorská nadpráca v prospech Smeru sú modelmi praktickej straníckej a politickej kolonizácie a klientelizácie médií – inštrukcie, píár a moderátorská nadpráca sú tri vzorce, ktoré sledujú rovnaký cieľ.

Politika sa tak v značnej miere robí aj spôsobom mediálnych dohôd. Namiesto verejnej diskusie sa objavuje mediálne inscenovaná politická diskusia. Médiá sa tak stávajú aktérmi politiky: politiku viac robia než o politike informujú. Tentoraz to už nie je pozícia aktérov demokratizačných zmien, ale aktérov v sledovaní politických a ekonomických záujmov vlastníkov a im blízkych skupín a mocenských záujmov im blízkych politických elít.