Ľ. Blaha: Mediálne prostredie je neobjektívne, nevyvážené a jednostranné

Analýza diskusií za 17. týždeň vypracovaná na základe prepisov spoločnosti NEWTON Media. Jej základom je meranie času vystupujúcich.

Expremiér Robert Fico navštívil v uplynulom týždni diskusnú reláciu V politike, v ktorej hovoril o pracovnom sneme a zmenách v štruktúre strany. Celkovo rečnil rečnil takmer 40 minút. Z minulotýždňovej ponuky hostí programu Braňo Závodský Naživo sme vybrali rozhovor s predsedom Mostu-Híd Belom Bugárom.

V súčasnosti často skloňovaná téma o slobode médií bola predmetom diskusie poslancov za Smer-SD, Ľuboša Blahu a SaS, Martina Klusa. Debatu odštartoval nedávno zverejnený rebríček o stave slobody médií vo svete, ktorý každoročne zostavuje organizácia Reportéri bez hraníc (RSF). Okrem Slovenska, ktoré kleslo o 10 priečok, sa miera slobody tlače znížila aj v ostatných krajinách Vyšehradskej štvorky.

Prepad Slovenska v rebríčku vníma Ľuboš Blaha ako prirodzený, vzhľadom na februárovú vraždu slovenského novinára Jána Kuciaka. V súvislosti so zverejneným hodnotením ale poukázal aj na to, že i napriek poklesu je na tom Slovensko spomedzi krajín V4 najlepšie. V rebríčku RSF navyše skončilo pred západnými mocnosťami ako Francúzsko, Veľká Británia či Spojené štáty americké, čiže „krajín, ktoré sa pýšia tým, aké sú demokratické a ako tradičné inštitúcie majú.

Blaha však spochybnil dôveryhodnosť tejto organizácie, a to vzhľadom na to, že je financovaná ministerstvom zahraničných vecí USA a Nadáciou otvorené spoločnosti a rovnako spochybnil metodiku a objektivitu získaných dát. Dotazníky, s ktorými organizácia pri zostavovaní rebríčka pracuje, vypĺňajú podľa slov poslanca najmä novinári a ľudskoprávni aktivisti. Tých slovenských označil za protivládnych so snahou „povaliť slovenskú vládu“.

Martin Klus informáciu o čiastočnom financovaní zo strany amerického ministerstva zahraničných vecí a Nadácie otvorené spoločnosti potvrdil, pričom ale zdôraznil, že správa RSF veľmi otvorene a jasne pomenúva chyby a nedostatky aj priamo v USA.“

Poukázal však aj na iné dôvody, ktoré sa podpísali pod pokles Slovensko v rebríčku, ako napríklad pejoratívne označovanie novinárov zo strany expremiéra Roberta Fica a jeho vyjadrenia o tom, že sú „špinavými protislovenskými prostitútkami či platení zo zahraničia a zastávajúci záujmy niekoho iného.“

Otázka slobody médií sa dotkla aj vlastníckych štruktúr mediálnych domov. Blaha vidí problém v tom, že „vydavatelia médií sú vlastnení najväčšími finančnými skupinami, oligarchami, milionármi, podnikateľmi, ako sú Penta, J&T, Andrej Babiš, Boris Kollár či nadnárodná korporácia Axel Springier.“ Narozdiel od verejnoprávnych médií si tieto súkromné podľa jeho slov totiž „môžu napísať, čo chcú.“

Podľa Blahu najmä pravicové denníky financované týmito skupinami vytvárajú na Slovensku „hysterickú a militantnú atmosféru (…) Ich záujmom je útočiť na štát, útočiť na ľavicu, útočiť na sociálnu demokratickú vládu, útočiť na Rusko, pretože mnohokrát ide o geopolitické zázemie a sú to spojenci proamerickí a prozápadní.“

Martin Klus na poznámku k financovaniu médií reagoval, že si nemožno zatvárať oči pred existenciou konšpiračných médií, ktoré financuje Rusko alebo osoby z Ruska. Spustila sa ostrá výmena názorov, v ktorej bolo cítiť jasné proruské a prozápadné postoje oboch diskutujúcich politikov. Debata sa odklonila od riešenia mediálnej otázky a premietla sa viac do zahraničnej politiky a aj pre moderátora Norberta Dolinského bolo problematické vrátiť oboch aktérov k podstate veci.

Podľa Blahu je problémom najmä to, že slovenské médiá poskytujú len jednostranný pohľad na veci. Nemožno sa vraj preto čudovať, že ľudia vyhľadávajú alternatívne zdroje. Na otázku moderátora, či teda novinári môžu za to, že v spoločnosti existujú dezinformácie, odpovedal: „Pochopiteľne, pretože spravili mediálne prostredie, ktoré je mimoriadne neobjektívne, nevyvážené a ideologicky jednostranné.“

Obaja sa zhodli sa na tom, že nevyváženosť médií môže spôsobiť veľké problémy. Na otázku moderátora, či je zoštátnenie médií dobrá cesta, poslanec Blaha reagoval negatívne, no zdôraznil potrebu nestrannosti verejnoprávnej televízie, v ktorej si podľa neho niektorí redaktori dlhodobo presadzujú svoj názor. Poslanec Martin Klus však odmietol, že by bola televízia jednostranná a nevyvážená. Nebezpečenstvo vidí v personálnych zmenách a možnosti ovplyvňovania verejnosti cudzou veľmocou. Poslanci sa nezhodli ani na spôsobe voľby generálneho riaditeľa verejnoprávnej televízie. Podľa Ľuboša Blahu je voľba poslancami NR SR opodstatnená, naopak, Martin Klus vidí možnosť aj v iných volebných mechanizmoch, ktoré by zaručili nestrannosť a objektívnosť.