medan.sk

sledujte nás:

Kluknavská: Protirómske nálady v médiách môžu vytvoriť pôdu pre krajnú pravicu

Z času na čas položíme zopár otázok o médiách ľuďom, ktorí zaujali redakciu Medan.sk. Dnes odpovedá Alena Kluknavská. Pôsobí ako interná doktorandka na Katedre politológie Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa skúmaniu krajne pravicových strán a hnutí v strednej a východnej Európe a zobrazovaniu Rómov v spravodajskom diskurze masových médií.

pytamesa

Rómovia majú v očiach slovenskej verejnosti negatívny obraz. Sú za to zodpovedné aj médiá? Ak áno, kde a prečo?
V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že aj Rómovia patria k slovenskej verejnosti. Ak chceme zjednodušene hovoriť o negatívnom obraze, môžeme hovoriť o vzťahoch väčšinového obyvateľstva a rómskej menšiny, a tie sa ukazujú podľa sociologických výskumov ako napäté a problematické. Hoci nie v rovnakej intenzite ako v uplynulom období v Českej republike, aj na Slovensku sa už usporiadalo niekoľko protirómskych a „protiasociálnych“ pochodov za „slušných ľudí“. Médiá môžu prostredníctvom selektívneho rozhodovania, o čom budú alebo nebudú informovať a akým spôsobom o tom budú reportovať, do veľkej miery podporiť stereotypné uvažovanie o istých skupinách spoločnosti, medzi ktoré patrí aj rómska menšina. A to najmä preto, že príslušníci minority bývajú niekedy veľmi vzdialení od každodenných rutín mnohých príslušníkov majority, ktorí s nimi v takých prípadoch majú buď lokálne alebo epizodické, (aj médiami) sprostredkované skúsenosti. Frekventovaným reportovaním o negatívnych udalostiach spojených s rómskou menšinou a zdôrazňovaním etnickej príslušnosti jednotlivcov môžu médiá prispievať k vytvoreniu rámca akejsi rómskej problémovosti a rómskej kriminality.

Hovorí sa, že v médiách potrebujeme viac pozitívnych príspevkov, príkladov. Je to správna cesta?
Určite áno, ale malo by sa to diať opakovane, aby jednotlivé pozitívne príklady neslúžili na vytvorenie schémy, ktorá hovorí to, že výnimka potvrdzuje pravidlo. Menšiny zvyknú byť často pozitívne spájané iba v súvislosti so špecifickou kultúrou alebo zvykmi, čím sú stereotypy väčšmi upevňované než potláčané. V médiách sa pritom polarizujú dva rámce – jedným je zvyšujúca sa kriminalita Rómov, problematické spolužitie majority a minority a „neprispôsobivosť“ menšiny, druhým, slabším je snaha o potláčanie tohto stereotypu.

Dá sa predpokladať, že „šťavnatejšie“ spracované reportáže z osád nahrávajú radikálom a agresorom?
Stereotypizáciou a zdôrazňovaním protirómskych nálad médiá môžu vytvoriť prostredie, ktoré formuje živnú pôdu pre krajne pravicových aktérov, a prispieť tak k ich úspechu na politickej scéne. Doterajší výskum ukazuje, že novinári často prehlbujú existujúce schémy a opisujú príslušníkov menšín ako problémové skupiny a páchateľov kriminálnej činnosti a celkovo vytvárajú schému, v ktorej sú príslušníkom menšín stereotypným spôsobom pripisované negatívne charakteristiky. Mediálne diskurzy tak môžu prispievať k predsudkom majoritnej spoločnosti napríklad problematizovaním postavenia minorít v spoločnosti a generalizáciou problémových aspektov na celú menšinu.

Čo médiá myslia pod označením Neróm?
Spojenie Neróm, ktoré opisuje príslušníka inej etnicity než rómskej, novinári využívajú, keď chcú v rámci príspevku zdôrazniť existenciu dvoch skupín – na jednej strane Rómov a na druhej strane najčastejšie príslušníkov majority. Dôraz je však kladený na vzťah účastníkov k ich (nerómskemu) pôvodu. Toto označenie tak nie je korektné v každej situácii, pretože si významovo nesie kategorické vyčlenenie istých skupín obyvateľstva a zvýrazňuje, že v danom kontexte je najdôležitejšou charakteristikou jednotlivcov to, že nemajú rómsky pôvod.

V akých témach je neprípustné rozlišovať v textoch Rómov a Nerómov?
V takých, kde etnický pôvod alebo národnosť nie je rozhodujúca alebo podstatná pre samotný obsah správy. Médiá by mali hovoriť o Rómoch (alebo iných menšinách) až v tom prípade, ak z novinárom získaného materiálu primárne vyplýva, že zverejniť etnicitu alebo národnosť má významové opodstatnenie. Zo správ sa však väčšinou nedozviete, že dve skupiny členov väčšinovej spoločnosti na seba vzali lopaty a pobili sa alebo „biele“ deti v tej a tej obci chodia poza školu. Ale dozviete sa, že Rómovia sa pobili s mladíkmi, rómske deti nechodia do školy. Takéto mediálne praktiky vytvárajú verejný diskurz, v ktorom existencia dvoch oddelených entít – väčšina -„bieli“ a menšina – Rómovia – je úplne v poriadku. Jednak to môže prispievať k vzďaľovaniu a prehlbovaniu nepriateľstva medzi skupinami a jednak to môže prehlbovať povedomie akejsi rómskej neprispôsobivosti a zosiľovať problematickosť situácie nad jej skutočný rozmer.