medan.sk

sledujte nás:

Dubéci: oceňujem TREND a Múčku, politológovia málo analyzujú

Z času na čas, a hlavne teraz v lete, položíme zopár otázok o médiách ľuďom, ktorí zaujali redakciu Medan.sk. Dnes odpovedá Martin Dubéci, bloger a poradca podpredsedníčky NR SR, ktorý vyštudoval politológiu v Brne a na London School of Economics.

pytamesa

Aké typy médií na Slovensku chýbajú? Nachádzate v existujúcich tituloch dostatok analytických článkov?

Očakávať od slovenských denníkov, pri ich súčasnom zázemí, veľa analytických textov by bolo asi nereálne. V rámci možného sú aspoň komentáre Františka Múčku v SME krokom správnym smerom. Myslím si, že aj čitateľom sa to páči viac ako štandardné komentátorské lamentácie. V prípade týždenníkov si peknú prácu robí TREND.

Aké slovenské a zahraničné médiá denne sledujete, čítate?

V rámci mojej práce mám za úlohu aj monitorovať tlač, takže každé ráno by som mal preletieť slovenské denníky. Ale to je naozaj také rýchle čítanie, hlavne vyhľadávanie textov, ktoré sú relevantné pre našu kanceláriu. Od vysokej školy sa snažím udržať zvyk prečítať každý týždeň čo najviac z The Economist a v poslednej dobe čítam stále viac už spomínaný Trend.

Vyštudovali ste politológiu, preto sa chcem opýtať, či sú politológovia na Slovensku mediálne gramotní? Ako hodnotíte ich výstupy v médiách? Názory ktorého politológa/analytika si ceníte?

Na začiatok je dobré si ujasniť, že mnoho ľudí, ktorí v médiách vystupujú z pozície politológa buď politológom nie sú (vzdelaním), alebo ich výstupy nemajú charakter politologickej analýzy, ale komentovania. Je smutné, že väčšina verejnosti tento rozdiel už ani nevníma. Momentálne mám pocit, že mediálny analytický priestor je obsadený hlavne ľuďmi, pri ktorých celkom nechápem čo ich oprávňuje na základe ich profesionálneho života vystupovať v roli odborníkov na politické otázky. Tých zopár politológov, ktorí sa tejto téme venujú aj akademicky, sú zase podľa môjho názoru zaťažení ešte pozostatkami 90. rokov, kedy v mene záchrany demokracie bola naozaj potrebná angažovanosť verejných intelektuálov. Momentálne vidím najväčšiu medzeru v analytikoch politiky, ktorí by namiesto hodnotiacich súdov prinášali pre čitateľov kontext, porovnania s inými krajinami či historické paralely. To všetko ideálne založené na ich vlastnej výskumnej práci, ktorú by týmto spôsobom popularizovali. Považujem to však za zlyhanie hlavne médií, ktoré si tieto kontakty nevyhľadávajú a nekultivujú.

Aby som však nebol negatívny, rád si vypočujem názory O. Gyárfášovej, A. Findora a množstva ďalších výskumníkov a výskumníčiek hlavne z Fakulty ekonomických a sociálnych vied, ktorí  žiaľ,  sa v médiách až tak často nevyskytujú.

Pracujete ako poradca podpredsedníčky parlamentu a určité informácie z politického diania máte z prvej ruky, preto ma zaujíma váš odhad. Aké percento pravdy o politických sporoch vedia médiá sprostredkovať verejnosti?

Nemyslím si, že by som vďaka mojej práci vedel zásadne viac informácií ako tých, ktoré sa nachádzajú v médiách. To je asi aj odpoveď na otázku, či sa médiám darí ich sprostredkovanie. Problém nie je ani v tom, že by médiá nevedeli komunikovať čo sa stalo. To čo chýba, je už spomenuté sprostredkovanie kontextu, ale nie v zmysle hľadania konšpirácií a tajných dohôd v pozadí (čo je až priveľmi populárna téma), ale napr. vysvetľovania výhod a nevýhod jednotlivých alternatív.

Vaše príspevky na stránke blog.sme.sk majú neraz formu analýz, pracujú so štatistikami. Aký je ich zámer, snažíte sa o občiansku žurnalistiku?

Nie som si celkom istý pojmom občianska žurnalistika. Dúfam, že na blogu sa mi darí prispievať k spoločenskej diskusii prístupom, ktorý mne osobne veľmi chýbal. Menej hodnotovým, pocitovým a viac na dátach a dôkazoch založeným analyzovaním spoločenského diania. Mám to veľké šťastie, že som mnoho z týchto tém mohol študovať počas vysokej školy a sú súčasťou mojej práce a s tým nad čím rozmýšľam a pracujem sa môžem podeliť aj týmto spôsobom.