medan.sk

sledujte nás:

Desať rokov EÚ v slovenských médiách

Pri príležitosti desiateho výročia sme pripravili krátky prehľad vnímania členstva Slovenska v EÚ v slovenských médiách. Tentoraz nejde o analýzu ale skôr o komentár. Zamerali sme sa na podľa nás zaujímavé stránky medializácie. Dozviete sa napríklad, čo písali komentátori pri našom vstupe do EÚ, koľko sa v slovenských médiách hovorí o európskych reguláciách alebo ktoré médiá najčastejšie používajú euroskeptické pojmy.

Krátka poznámka k metodike: Zamerali sme sa na celoštátne denníky a relevantné programy televízií  a rozhlasu. Sledované obdobie je od vstupu Slovenska do EÚ 1.5.2004 do 30.4.2014. Jeden sledovaný rok v analýze predstavuje obdobie od 1.5. toho roka do 30.4. nasledujúceho (napr. rok 2004 je obdobie 1.5.2004 – 30.4.2005).

.

Čo písali komentátori o vstupe

Vo vydaniach slovenských denníkov z 30. apríla 2004 bolo cítiť, že nad upozorneniami o nástrahách členstva v EÚ, vyhráva všeobecné nadšenie a radosť.

Ivan Podstupka v Hospodárskych novinách napísal, že Slovensko vstupuje do hodnotnej spoločnosti: „Je v dobrej spoločnosti krajín, ktoré zdieľajú a presadzujú najvyššie ľudské hodnoty, disponujú veľkou ekonomickou silou a sú solidárne pri prekonávaní hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi krajinami i v ich rámci.“

Pozitívne ukončil svoj komentár aj Peter Šabata z Pravdy: „Vstup do EÚ je pre Slovensko skvelá, radostná udalosť.“

Trochu opatrnejší bol Martin M. Šimečka v denníku SME: „Vstup do únie vnímam oveľa viac ako akýsi úľavný koniec našich smutných dejín, než ako veľkolepý začiatok čohosi nového.“

V tom istom denníku publikoval svoj názor aj politológ Miroslav Kusý, ktorý vstup do EÚ veľmi vyzdvihol: „Prvý máj budem preto oslavovať ako najväčší štátny a európsky sviatok našich dejín.“

.

Vplyv médií na postoje k EÚ

Je preukázaný silný vzťah medzi tým, o čom médiá informujú a obsahom verejnej diskusie (či ľudia aj preberajú názory, ktoré médiá prezentujú, nie je zďaleka také jasné). Tento efekt sa volá agenda setting (viac tu).

Do akej miery ovplyvňovali slovenské médiá verejnú mienku o EÚ? Túto otázku by uspokojivo nezodpovedala ani séria výskumov. Pre zaujímavosť sme ale vybrali niekoľko výrazov, ktoré sú vo vzťahu k EÚ prezentované prevažne negatívne a pozreli sme sa na ich medializáciu. Výsledky sme porovnali s dôverou k EÚ na Slovensku podľa prieskumov Eurobarometer (vychádzali sme z jarných prieskumov + najaktuálnejšieho v jeseni 2013).

Sledované výrazy boli tieto: Notoricky známa výhrada voči Únií je, že každú oblasť života komplikuje nezmyselnými a niekedy absurdnými reguláciami (každý pozná napr. reguláciu ohybu banánov). V tomto kontexte sme sa pozreli aj na termín asi najjasnejšie patriaci do slovníka euroskeptikov „eurobyrokrati“ resp. „bruselskí byrokrati“. V našich končinách je zasa častou témou politikov korupcia pri využívaní „eurofondov“. Pozrite si výsledný graf:

EU2

Regulácie v súvislosti s EÚ sa najviac medializovali v roku po našom vstupe a v roku 2008 pravdepodobne v súvislosti s nástupom hospodárskej krízy. Je zaujímavé, že podstatne viac sa regulácie medializovali v prvej polovici nášho členstva ako v druhej (priemerne 649 príspevkov za rok v období 2004-2008 oproti priemerne 506 za rok v 2009-2014). Naopak v druhej polovici členstva sa výrazne viac medializovala korupcia v súvislosti s „eurofondmi“ (84 príspevkov priemerne za rok v období 2004-2008 oproti 179 za roky v 2010-2014). Graf neukazuje výrazný vzťah medzi sledovanými pojmami a dôverou k EÚ. Najväčší prepad nastal medzi rokmi 2011 a 2012, v tomto období tiež narástol počet zmienok o reguláciách.

.

Prípad Bruselských byrokratov

Bližšie sme sa pozreli na pojmy „bruselskí byrokrati“ resp. „eurobyrokrati“, pretože patria hlavne do slovníka euroskeptikov. Graf medializácie podľa médií ukazuje, že tieto pojmy využívajú v najväčšej miere tri slovenské mienkotvorné denníky. U všetkých troch šlo prevažne o príspevky v rubrikách názory-komentáre od stálych komentátorov a hostí, v spravodajstve sa termíny využívali minimálne. V audiovizuálnych médiách sú na prvom mieste Rádio Slovensko a TA3, kde pojem využívali najčastejšie citovaní politici a účastníci diskusií, v menšej miere redaktori.

EU3

.

Medializácia pozitív vstupu do EÚ

Na záver sme si nechali pozitívnu tému – medializáciu výhod, ktoré nám členstvo ponúka. Vybrali sme dve hlavné témy: spoločný európsky trh a voľný pohyb tovarov a služieb. Do analýzy sme zahrnuli aj medializáciu Schengenského priestoru. Pôvodne plánovanú Eurozónu sme vynechali, pretože ročne sa medializuje v niekoľkých tisícoch príspevkov. Pozrite si výsledný graf:

EU4

Sledované zdroje: Relevantné spravodajské, ekonomické a diskusné relácie: Jednotka, Dvojka, TA3, Markíza, JOJ, Rádio Slovensko, Rádio Regina, Rádio Expres, SME, Pravda, Hospodárske noviny, Šport, Nový Čas, Plus jeden deň.