medan.sk

sledujte nás:

Dag Daniš: čitatelia nechcú čítať povrchné komentáre, vo videokomentároch som odviazanejší

Z času na čas položíme zopár otázok o médiách ľuďom, ktorí zaujali redakciu Medan.sk. Dnes odpovedá komentátor Hospodárskych novín Dag Daniš. Otázky smerovali na prácu komentátora a na prácu novinárov.

pytamesa

 

 

 

Kto a aký je pravidelný čitateľ komentárov v Hospodárskych novinách, ale aj v Pravde a v SME. Aké má záujmy a aký prehľad v politicko-ekonomickom dianí na Slovensku? Koľko je takých čitateľov? Čo v komentároch nechcú čítať?

V prieskumoch nám vyšlo, že typický čitateľ HN je muž v strednom veku, s lepším vzdelaním, dobrou pracovnou pozíciou a slušným prehľadom v ekonomike a politike. Platí to aj pre čitateľov komentárov. Náš čitateľ je pomerne náročný – na kvalitu, dôveryhodnosť aj na fakty. Týmto nárokom musí zodpovedať aj obsah komentárov – musia byť k veci, resp. vecné, opreté o platné argumenty.
Čo nechcú čítať? Keďže sú nároční a vedia porovnávať, nechcú čítať povrchné komentáre, zúžené len na názor autora. Také komentáre dnes ľudí nezaujímajú, keďže nemajú pridanú hodnotu. Pridaná hodnota je kľúčová. V spravodajstve aj komentároch. Predávať obsah bez pridanej hodnoty je dnes nemožné.

Akú spätnú väzbu k vašim komentárom akceptujete a zaoberáte sa ňou? Vytknúť jednu vetu komentátorovi totiž nie je ťažké, ale reagovať na jeho komentár uceleným súborom myšlienok, teda iným komentárom, to je už umenie konštruktívnej kritiky. Súhlasíte?

Riadim sa jedným základným pravidlom slušnosti – zaoberám sa kritikou, ktorá je adresná, teda nie je anonymná. Keď ma niekto osloví s hodnotením (kritikou) a podpíše sa, zaoberám sa tým a reagujem. Ale priznám sa, že niekedy sa riadim aj kritikou v diskusiách, ktorá je anonymná. Ak je niekoľko desiatok výhrad tej istej povahy, povedzme k tomu, že som použil neprimeranú kritiku nejakého stavu, povedzme lekárskeho, alebo krajiny či národa, tak sa zamyslím. Niekedy aj zahanbene.

Okrem redakčných komentátorov publikujú denníky, i ten váš, názory akademickej obce, analytikov a odborníkov. Okruh autorov, ktorí radi a dobre píšu, je však príliš úzky. Vnímate to tak aj vy? Zaujímajú vás komentáre a názory iných? Ktorí autori majú najlepšiu pointu?

Iste, okruh autorov, ktorí vedia písať aktuálne, teda rýchlo a zároveň dobre a k veci, je málo. Samozrejme, že si rád prečítam ich analýzy alebo komentáre, častokrát píšu lepšie ako novinári. Dobrú pointu majú spravidla výrazní a názorovo vyhranení ľudia, napríklad politici ako Mikloš či Sulík alebo Lipšic. O autoroch, ktorí nie sú v politike, platí to isté. Ak sú vyhranení či dokonca kontroverzní, dobre sa čítajú, lebo majú jasný názor. Napríklad Oravec alebo Karpiš.

Z pohľadu pravidelného čitateľa sa mi zdá, že za posledný rok ste začal v komentároch písať oveľa tvrdšie a vo videokomentároch neraz používate ostré slová a ostro mienené pointy. Zmenilo sa niečo vo vašom prístupe ku komentovaniu slovenskej politickej scény?

Nemyslím si, že píšem tvrdšie. Vždy som sa snažil písať tvrdo a jasne – aj s rizikom, že prestrelím. Radšej prestreliť ako nedostreliť. Áno, na webe, napríklad vo videokomentároch, som odviazanejší. Čitateľ webu znesie viac odľahčenia ako čitateľ printu, ktorý sa orientuje skôr na analýzy a fakty.

Ako by ste okomentoval súčasný stav slovenských médií a zvlášť novinárov? Netreba nanovo zadefinovať, kto je a kto nie je novinár? O čom dnes vlastne noviny píšu? „Správa“ – čo sa ňou dnes myslí?

Myslím si, že dnes sú médiá a redakcie o niečo kvalitnejšie ako pred 15 rokmi. Pracujeme viac profesionálne – zisťujeme, čo potrebuje čitateľ, sme nároční na pridanú hodnotu v novinách a hlavne – uvedomujeme si, že čitateľ je prieberčivý, náročný a prísny. S definovaním, kto je a kto nie je novinár je to jednoduché. Novinár je človek, ktorý profesionálne pracuje s informáciami, uverejňuje ich a má publikum, teda čitateľov. Zjednodušene – novinár je ten, kto pracuje v novinách (dnes, samozrejme, aj internetových).

Noviny píšu stále o tom istom – o aktuálnych udalostiach, súvislostiach, prognózach, Noviny, ktoré začali experimentovať a prestali sa venovať aktuálnym udalostiam a pridanej hodnote k nim (komentáre, analýzy, publicistika k aktuálnym mienkotvorným témam) a začali pripomínať magazíny s dennou periodicitou, prišli o čitateľov. Noviny – printové aj internetové – majú jediné poslanie. Informovať o tom, čo je nové. Print to má dnes ťažšie – okrem bežnej správy, ktorú má web online, hneď, musí priniesť pridanú hodnotu k aktuálnym témam. Príklad: web uverejní správy o konflikte na Ukrajine. Print to rozoberie na súčiastky – a pomenuje príčiny, naznačí prognózy a trendy.

Čo je dnes správa? To isté, čo bola správa aj v staroveku alebo praveku. Správa referuje o udalosti. O tom, čo sa deje, čo je nové, o aktualite, ktorá nás spravidla zaujíma, lebo sa nás týka. A komentár je pokračovanie spravodajstva inými prostriedkami.