medan.sk

sledujte nás:

A. Kurta: prístup novinárov ku mne bol rôzny, objektivita médií je mýtus

Z času na čas, a hlavne teraz v lete, položíme zopár otázok o médiách ľuďom, ktorí zaujali redakciu Medan.sk. Dnes odpovedá Adam Kurta, ktorý v novembri 2009 protestoval hladovkou pred slovenským parlamentom. V novembri a decembri 2009 sme o ňom v mediálnom archíve NEWTON Media zaznamenali 41 príspevkov. Dostal sa aj do televíznej Lampy. Ako tento mladý človek s odstupom piatich rokov hodnotí z mediálneho hľadiska svoje výstupy a aký je jeho názor na súčasné médiá?

 pytamesa

V novembri 2009 ste držal hladovku pred parlamentom, ktorej cieľom bolo zrušenie poslaneckej imunity. Po koľkých dňoch si váš všimli médiá? A všimli si vás samé, alebo ste podnikli nejaké kroky na ich oslovenie?

Médiá si ma všímali od samého začiatku, avšak nebola to významná pozornosť. Médiá som o svojom zámere informoval mailom deň vopred. Mojou chybou bolo, že som opomenul printové médiá. Ako prví prišli z STV. Poslali však len kameramana aby si urobil zopár záberov do reportáže o oslavách 17. novembra. Istým mediálnym prielomom bola až reportáž TA3, po ktorej sa záujem o moju osobu značne zvýšil.

Aký bol prístup novinárov k vám? Nabádali vás na určité odpovede, vyjadrovali pochopenie, vyjadrovali názory, že váš protest bude asi zbytočný?

Prístup novinárov bol rôzny. Spočiatku som však bol sklamaný až zhrozený. Zhodou okolností mala vtedy, len dva-tri metre od môjho stanu, zhromaždenie Slovenská Pospolitosť. Samozrejme to neuniklo pozornosti médií. Myslel som, že si ma tam niekto všimne, ale nestalo sa. Vtedy som sa naozaj cítil hlúpo. Eugen Korda ma doslova preskočil. Neskôr sa však nezáujem novinárskej obce zmenil na záujem. Aj napriek svojim malým skúsenostiam a istej naivite som si všímal rozdielnu úroveň novinárov. Predsa len bol cítiť rozdiel medzi redaktorom bulváru a seriózneho denníka. Nemal som pocit, že by sa mi niektorí z novinárov snažil podsúvať odpovede. Väčšina mi vyjadrovala podporu a súhlasila so mnou. Názor, že môj protest je zbytočný skôr zaznieval zo strany niektorých zvedavcov, čo sa na mňa prišli pozrieť.

Ako s odstupom piatich rokov hodnotíte svojich 5 minút slávy. Pracovali by ste s mediálnym posolstvom inak? Na obraze ste vyzeral ako obyčajný študent, ktorý stojí prvý krát pred kamerou. Bolo to tak? Alebo ste mali mediálny tréning a jasné komunikačné zadanie, či plán? A mali ste spätný monitoring vašich výstupov?

Pre mňa osobne to bola unikátna skúsenosť. Snáď nikdy v živote som v priebehu týždňa nestretol toľko ľudí. Mojim cieľom bolo, aby sa ľudia nebáli aktívne vystupovať vo veciach verejných. Pevne verím, že to nakoniec bolo aj mojim mediálnym posolstvom. Avšak z mojej pozície sa ťažko hodnotí celkové vyznenie nakoľko som robil veľa rozhovorov a nie všetko z toho, čo som povedal bolo zverejnené. Ak som na obraze vyzeral ako obyčajný študent, som rád, lebo to bola pravda. Pred kamerami som nikdy pred tým nestál. Ja sám som sa dodnes radšej nepozeral na žiaden môj televízny výstup, nerád sa vidím na obrazovke.

V decembri 2009 ste bol aj v Lampe v diskusii Štefana Hríba. Ako svoj výkon spätne hodnotíte, zmenilo sa niečo vo vašom živote po jej odvysielaní?

Na svoj výkon v Lampe si spomínam len matne, ale dostal som tam priestor objasniť svoje motivácie, za čo som bol rád, inak nemám pocit, že by to nejako zmenilo môj život.

Dnes viete vaše aktivity dostať do médií? Aké je vaše hodnotenie dennej tlače a televízneho spravodajstva, hlavne čo sa týka vyváženosti, plurality a objektívnosti.

Objektivita spravodajstva, médií je mýtus. Krásne to vidno teraz pri kríze na Ukrajine. Je tu jasne badať, pod akými sférami vplyvu fungujú tie, ktoré médiá. Proruské či proukrajinské. Mám pocit, že médiá sú v dnešnej dobe bohatej na informácie príliš dôležité na to, aby mohli hovoriť a písať, čo chcú. Vždy budú niekomu patriť a podliehať tak určitým záujmom. Ale propagandu či konšpirácie viem ešte zniesť. Viac mi však prekážajú iné veci. Najlepšie to vystihol Šimečka v rozhovore pre SME, keď o SME povedal, že pravdu nehľadá, ale že ju pozná. Ja keď si otvorím SME presne viem, aké názory tam dostávajú priestor a čo si tam prečítam a to je pre denník, ktorý sa nazýva mienkotvorný veľmi zlá vizitka. Namiesto toho, aby sa presadzovala pestrosť názorov a ideí v denníku A, radšej vznikne denník B, kde tieto názory odznejú. Ľudia budú radšej žiť vo svojom malom mikrokozme a obmedzenosťou sa utvrdzovať vo svojej pravde. Aj preto máme v televízii pravicovú Lampu a ľavicovú Večeru.